Mapa Žebříček

Markománi

Vlastnosti
Jméno Kmene:Markománi
Tag:(M)
Počet členů:13
Body nejlepších 30 hráčů228.378
Body dohromady:228.378
Bodový průměr:17.568
Umístění: 25
Poražený protivník: 7.661.538 (34.)
» Kmenová složka (externí odkaz)

Členové kmene

Jméno Místo Body Celkové pořadí Vesnice
VITORAZ 1 68,879 346 9
Trdloš 2 47,107 363 9
Igneer97 3 30,644 389 5
jzd13 4 26,415 398 3
schincl 5 19,091 416 6
Reginald2 6 12,874 432 4
avalux 7 11,616 446 2
Martin ze Stvolna 8 5,463 520 2
Grenadyr 9 1,948 604 1
oviovi 10 1,781 611 1
Lord juras 11 978 647 2
wormennn 12 887 658 1
Dzigo2 13 695 681 1
Znak:
Popis
(M) byl založen od Dzigo2.

Akademia kmena-M2
Kontakt:-Siiu

Vedení kmena
Dzigo2
fido27

Diplomacie
Dzigo2

Náborár členov
fido27

Pravidlá kmeňa
1. Aktivita
2.Spolupráca

Markománi
Marobud (iné názvy: Marbod, Marobod, Maroboduus; 35/30 pred n.l. – 37/38 n.l., Ravenna) bol markomanský kráľ a prvý historicky doložený panovník vládnuci na českom území v období 9/6 pred .n.l – 17/18 n.l. (tzv. Marobudova/Mar (o) bodova ríša). Pôvod jeho mena má keltský tvar. Keltské Maroboduos by vraj germánsky znelo Marabadvaz – „v boji slávny“. Pôvod keltského tvaru je neznámy.

Život
Marobud pochádzal z urodzeného markomanského rodu a o jeho mladosti veľa nevieme. Prežil ju zrejme v Ríme, kde bol, ako bolo častým zvykom, odvedený ako rukojemník a vzdelávaný po boku urodzených rímskych chlapcov. Niekedy pred rokom 9 pred n.l. sa vrátil k svojmu kmeňu, ktorý v tom čase sídlil v strednej Germánii a stal sa jeho kráľom. Medzi rokmi 9 – 6 pred n.l. sa Markomani v súvislosti s aktívnou činnosťou rímskych jednotiek v tej oblasti presunuli na územie Čiech, kde osídlili najmä stredné, južné a východné Čechy a podkrušnohorské oblasti.

Marobud si podmanil kmeň Lugiov sídliaci v Sliezsku a jeho zvrchovanosť postupne uznali i Silingovia, Góti, Semnoni a Longobardi. Jeho moc tak siahala od Dunaja na juhu, k dolnému Labe na západe a k dolnej Visle na severovýchode.

Čoskoro vytvoril mocnú a prosperujúcu ríšu, ktorá mala podľa vzoru Ríma vybudovanú veľkú armádu. Hoci ho Rimania vnímali ako hlavného konkurenta v oblasti, snažil sa voči Rímu viesť politiku neutrálnosti.

Rímsky historik Velleius Paterculus sa zúčastnil na výprave, ktorú proti Marobudovi Rimania podnikli v roku 6 n.l. Prvý smer útoku vychádzal z vojenského tábora Carnuntum (pri Viedni) pod vedením Tiberiusa (neskorší cisár) a druhý od vojenského tábora Mogontiacum (dnešný Mohuč) viedol Lucius Sentius Saturninus, toho času miestodržiteľ provincie Germánia. Zrejme na úspech predurčená výprava vyšla navnivoč, keď v Panónii vypuklo povstanie a Tiberius bol nútený ísť na pomoc panónskym posádkam. Marobud toto dočasné rímske oslabenie nevyužil na protiútok, naopak urýchlene uzavrel s Rímom zmluvu o nezávislosti, priateľských vzťahoch a neútočení, ktorá mu na ďalšie desaťročie zaistila pokoj.

Marobud zachoval lojalitu Rímu aj počas povstania v Germánii pod vedením cheruského vodcu Arminia, ktoré viedlo k veľkým obetiam na rímskej strane (bitka v Teutoburskom lese). Rastom Arminiovej moci od Marobuda odpadli niektoré kmene (Semnoni) a v roku 17 n.l. došlo k prvému priamemu stretu medzi Arminiom a Marobudom. Ten bol v roku 18 n.l. zvrhnutý po prepade Katvaldom, vyhnaným šľachticom, ktorý získal spojenca u Gótov na dolnej Visle. Marobud sa uchýlil pod rímsku ochranu, bol však internovaný a zvyšok života strávil v Ravenne, kde bol aj pochovaný. Je iróniou osudu, že podobný osud zajatca v Ravene prežila aj Thusnelda, manželka jeho najväčšieho, vtedy už mŕtveho protivníka Arminia.